Byť začínajúcim športovým žurnalistom je náročné. Keď sa občas sťažujem svojim kamarátkam, stále dookola opakujem to isté… Je to azda preto, že sa ľudia nevedia poučiť?
Futbaloví fanúšikovia sú zaujímaví ľudia. Tým zaujímaví myslím konkrétne to, že existuje len málo takých, ktorí by nemali s niečím alebo s niekým problém. Deje sa to len pri futbale, alebo len ja mám značne deformované nazeranie na túto časť online priestoru?
Internet vládne svetu už viac ako nejaké to desaťročie a ľudia majú stále čoraz intenzívnejší pocit, že potrebujú nutne vyjadriť svoj názor na siete, inak by neprežili. Špeciálna odnož týchto odborníkov sa nachádza aj v komentároch pod príspevkami a článkami o futbale. Slušná konverzácia ľuďom už dávno nič nehovorí, ale na to si musíme už asi len zvyknúť; nič iné neostáva. A tak, keď prechádzam jednotlivé články, žasnem, čo všetko sa dá nájsť v komentároch. Anonymovia nemajú filtre a radi posielajú novinárov do teplých krajín za ich slová. Chvalabohu, že v drvivej väčšine prípadov títo ľudia nemajú pravdu. Nepochybne, je smiešne čítať to. V komentároch sa tvária ako majitelia svetových klubov, najväčší štatisti, futbaloví analytici, najlepší tréneri. Ten by zmenil tento a tamto, ďalší by chcel odvolať trénera, iný praje hráčovi za výkony strašnú smrť, ďalšiemu vadí dlhý článok či výber slov…
Ja ako bežný človek a nádejný budúci žurnalista mám len dve veci, za ktoré sa na sieti určite hanbiť nemusím: moje texty a moje meno pod nimi, ktoré pre mňa okrem iného znamenajú aj to, že si nemám brať bezduchú a nepodstatnú kritiku k srdcu.
No aj napriek tomu, že mnohí anonymní komentátori vystupujú ako majitelia klubov, futbaloví géniovia a tréneri vo svete fantázie, nemôžeme zabudnúť, že sloboda prejavu je cenným demokratickým princípiom.
Pozrite si video