Hlavným hrdinom filmovej trilógie je Mexičan Santiago Munez (Kuno Becker), spočiatku nenápadný mladý a chudobný futbalista, ktorý sa dokázal vypracovať až do anglického Newcastle United. Jeho cesta však neskončila a ako to už vo svete futbalu býva, výnimoční hráči sa musia posúvať vyššie. Santi nebol výnimkou. V nadväzujúcom pokračovaní sledujeme Santiho cestu po prestupe k španielskemu gigantovi, Realu Madrid. Tam má Santiago možnosť zahrať si po boku tzv. Los Galácticos, ku ktorým svojho času patrili Raúl González, Guti, Iker Casillas či Zinedine Zidane. Predstava je krásna, no je toto skutočný futbal?
Natáčania sa ujal režisér Jaume Collet-Serra, ktorý podľa slov filmových odborníkov nezvládol niektoré časti filmu „dať do laty“ tak, ako sa v každom prípade očakávalo. Filmu chýbajú viaceré veci, ktoré futbalovému fanúšikovi vnucujú myšlienku, že takto to vo futbale nechodí. Prvou najdôležitejšou vecou je spôsob, akým bol film natočený, a to hlavne z pohľadu na ihrisku: Santiago pôsobí ako trénerov žolík, v každom zápase príde na ihrisko a strelí neskutočný a krkolomný gól. To je síce skvelé, ale v „normálnom“ živote doslova nereálne. Postava Santiaga bola v tomto prípade príliš zbožštená. Na druhú stranu aspoň ukazuje veľkú históriu klubov, veľké mená, nezabudnuteľné góly a udalosti. S kamerami a uhlami sa veľmi nevyhrali, zápasy sú nasnímané oveľa horšie, než v prvom diele. Človek má stále pocit, že tomu čosi na ihrisku chýba. Druhý film je teda o niečo menej komplexnejší, no zároveň je tam zobrazené to podstatné, najmä viac futbalu; no škoda tých nedomyslených slabých ihriskových scén, ktoré vyzerali ako natočené počas zápasu na ihrisku treťotriedneho slovenského futbalového klubu. Najhoršie na tom bola časť filmu, ktorá zobrazovala „akože“ finále Ligy majstrov, kde sa zábery zrkadlovo poobracali, komentár vôbec nekorešpondoval s dianím na ihrisku a hráči vyzerali sami o sebe divne, rovnako ich ihriskové „fintičky“.
Zápletka je v takýchto prípadoch klasická. Chudobný chlapec sa vypracuje až na vrchol, veľa ľudí mu neverí, nemá až takú podporu. Prichádzajú problémy vo vzťahoch (priateľka Roz, ktorú stvárnila Anna Friel, sa cítila značne osamotená kvôli Santiagovmu nabitému programu) a v rodine – hotová telenovela. Ešte sa do toho pritrafí zranenia a je vymaľované. Na druhú stranu, film pekne poukazuje na zákulisie vo futbale – prestupy, novinári, rozhovory, vzťahy hráčov v kabíne klubu, no stále pôsobí ako reklama na svetové značky a Real Madrid, akurát že má 110 minút. Okrem iného, keď sa z chudobného človeka stane v takejto rýchlosti boháč, postihnú ho problémy, čo nebolo ani v prípade hlavnej postavy filmu výnimkou. Na jeho ceste mu však výrazne pomáha jeho spoluhráč Gavin Harris, s ktorým sa bolo možné stretnúť už v prvom diele. Zaujímavé, že obaja znova prestúpili do toho istého klubu…
Film je síce považovaný za povinnú jazdu pre fanúšikov futbalu, no polarizuje fanúšikovskú základňu (nielen) Realu Madrid na dve polovice: jedni tento film neznášajú a druhí ho milujú. Príbeh je však viac-menej prázdny a záber nedotiahnuté do konca, chýbalo tomu napätie. V istých smeroch je veľmi predvídateľný. Ak by ešte nestačilo, bola k tomu napísaná aj kniha, ktorá vyšla až po natáčaní filmu.
Napokon musím vyzdvihnúť aspoň jednu vec, a to to, že myšlienka chudobného chlapca vo svete stále žije a je aktuálna. Nejeden mladík z rozvojovej krajiny túži vypracovať sa pomocou futbalu. Film dáva nádej všetkým, ktorí chcú na sebe pracovať a držať sa svojich snov, aj keby sa malo diať čokoľvek. Snímka si udržiava priemer počas celého svojho priebehu, a ja som bola osobne rada, že nedošlo na ďalšie zbytočné „nadstavenie času“. Pre mňa je to jemné sklamanie – ako pri remíze, keď si tím nepočínal dobre, no aj napriek všetkému mal v zápase aj svetlé momenty. Trilógia pokračuje filmom Góóól III., ktorý však zobrazuje o trochu niečo iné, než sme zvyknutí v prvých dvoch dieloch.